Prídete domov z práce, prezlečiete sa, pripravíte si niečo dobré na jedenie, sadnete si za počítač a začnete pátrať po nebezpečných vrahoch. Pre niekoho scenár akčného filmu, a pre iného každodenná realita. Internet a moderné technológie v spojení so zvyšujúcou sa popularitou kriminálnych podcastov vytvorili (najmä v USA) koncept tzv. Internet sleuths, alebo internetových detektívov. Obyčajní ľudia, ktorí si našli neobvyklé hobby – nevyriešené kriminálne prípady, zvyčajne vraždy, znásilnenia či únosy a zmiznutia. A prekvapivo, z času na čas sú aj úspešní.
Desaťtisíce a možno aj státisíce ľudí premieňajú svoje detské sny a hry na realitu a vrhajú sa do pátrania po tých najhorších zločincoch, a to z pohodlia svojho domáceho kresla. Nezriedka sa však stane, že si aj „vybehnú do terénu“, aby si sami obzreli miesto činu, či porozprávali sa s miestnymi. U nás možno nereálne, no v USA dnes už celkom bežné. Motivácia týchto domácich detektívov je rôzna. Vzrušenie, zmysel pre spravodlivosť, vášeň pre detektívnu prácu, alebo aj osobná skúsenosť. Snažia sa zozbierať čo najviac detailov, porozprávať sa s blízkymi obetí, prechádzať úradné záznamy, či fotografie z médií a veria, že objavia niečo, čo si doposiaľ nikto nevšimol. Sú presvedčení, že niekedy sa na veci stačí pozrieť z iného uhla.
Pustite sa do vlastného autentického vyšetrovania s detektívnymi hrami od Game Your Mind. Pitevná správa, výpovede svedkov, prepisy komunikácie, ale aj zaistené fyzické dôkazy bezpečne uložené v sáčkoch. Máte síce k dispozícii celý policajný spis, ale niektoré informácie si budete musieť dohľadať online. Dokážete odhaliť páchateľa?
Keďže internetovým detektívom sa môže stať prakticky ktokoľvek, je veľmi náročné odhadnúť koľko ľudí sa tomuto novodobému fenoménu v skutočnosti venuje. Indíciou môže byť jeden z najpopulárnejších webov, ktorý sa snaží týchto amatérskych detektívov združiť – websleuths.com. Komunitné fórum, ktoré vedie Tricia Griffit, tvorilo v roku 2018 viac ako 136 000 členov. Najznámejším úspechom tohto fóra je pomoc pri objasnení vraždy Abrahama Shakespeara, floridského robotníka, ktorý v lotérii vyhral 30 miliónov dolárov.
Pátranie na vlastnú päsť však môže mať aj odvrátenú stránku. Príkladom je vyšetrovanie, ktoré sa rozbehlo na sociálnej sieti Reddit, po útokoch počas bostonského maratónu v roku 2013. S cieľom nájsť páchateľa užívatelia diskutovali, komentovali a prichádzali s vlastnými teóriami o tom, kto je za tieto bombové útoky zodpovedný. To viedlo hneď k niekoľkým falošným obvineniam, pričom títo nevinní ľudia boli verejnosťou „uháňaní“ ako vrahovia. V jednom z prípadov to dokonca dospelo až k tomu, že si takto falošne obvinený človek siahol na život.
Aktivita týchto samozvaných detektívov teda môže byť aj nebezpečná a v skutočnosti len zriedka prinesie želané ovocie. Avšak každá obeť si zaslúži, aby jej prípad bol vyriešený, a preto sa čoraz viac bežných ľudí púšťa do vlastného pátrania. A veruže je z čoho vyberať. Od roku 1980 do roku 2019 ostalo v USA nevyriešených takmer 185 000 prípadov vrážd a usmrtení.
Chceli by ste si takéto vyšetrovanie užiť autenticky, no bezpečne zároveň? Vyskúšajte detektívne hry od Game Your Mind, a pokúste sa dolapiť vraha, na základe policajných správ, výpovedí, fotografií či iných dôkazov.
Pravdou je aj to, že v niektorých prípadoch skutočne internetová detektívna práca a voľnočasové pátranie pomohli polícii objasniť nevyriešené zločiny. Tu sú tri príklady, keď sa dôkladná detektívna práca amatérov stala rozhodujúcim faktorom:
Billy Jensen bol novinárom, ktorý sa venoval najmä nevyriešeným kriminálnym prípadom a prípadom zmiznutých osôb. Po rokoch písania o týchto zločinoch a množstve nezodpovedaných otázok sa rozhodol začať pátrať aj po odpovediach. Pri svojej detektívnej práci využíva internet a sociálne siete, ktoré dobre ovláda vďaka tomu, že v minulosti pracoval ako digitálny stratég. Práve vďaka sociálnym sieťam sa mu podarilo dopomôcť k vyriešeniu hneď prvého prípadu, ktorý sa pokúšal rozlúsknuť.
Vo februári 2016 si šiel Marques Gaines, barman z Chicaga, kúpiť občerstvenie v lokálnej pobočke známej americkej siete predajní 7-Eleven. Bezpečnostná kamera zachytila ako mu po tom čo vyšiel z obchodu zablokoval cestu neznámy muž v zelenej mikine s kapucňou. Došlo k rýchlej výmene názorov, po ktorej sa Gaines pokúsil od neho utiecť.
Rozbehol sa preč, avšak o niekoľko metrov ďalej sa zastavil na prechode pre chodcov, keďže bola červená. Následne sa obrátil tvárou k útočníkovi, ktorý ho jedným úderom zrazil k zemi. Na tomto prípade je hneď niekoľko šokujúcich faktov. Po prvé, z celého incidentu existuje videozáznam. Po druhé, keď Gaines nehybne ležal na zemi, nie len, že sa mu nikto nepokúsil pomôcť, ešte bol aj okradnutý dvoma rôznymi mužmi. A po tretie, po dvoch minútach na zemi bol nešťastnou náhodou zrazený prichádzajúcim taxíkom, čo viedlo k smrteľným zraneniam.
Keď sa o tomto prípade Jensen dozvedel, rozhodol sa konať. Kontaktoval sesternicu obete, ktorú predtým videl v správach, a opýtal sa, či by mohol vyskúšať iné metódy na identifikovanie páchateľa. Po jej súhlase vytvoril pre tento prípad FB stránku kde zverejnil video z útoku, a minul niekoľko stoviek dolárov, aby stránku spropagoval. Zároveň spustil za 35 dolárov „reklamu“ na Twitteri, v ktorej prosil o informácie, a ktorú cielil na ľudí, ktorí v lokalite útoku bývajú. Pomerne rýchlo mu niekto odpovedal a poslal fotku útočníka. Jensen si s tajomným neznámym vymenil približne 15 správ kým ho presvedčil, aby mu poslal viac. Napokon Jensen dostal krátke video, v ktorom útočník kričí na ležiaceho Gainesa, aby vstal. Na videu bolo útočníka dobre vidieť, a Jensen potom prehľadal Illinoiskú verejnú databázu kriminálnikov, a našiel zhodu. Okrem toho sa tiež vydal na miesto činu a okoloidúcim ukazoval fotku útočníka. Niekto ho spoznal a potvrdil identitu. Všetky svoje zistenia Jensen priebežne posielal polícii, hoci si nebol istý, či jeho správy vnímajú a berú vážne. Napokon však polícia útočníka zatkla a ten sa následne k činu priznal, za čo ho odsúdili na 4,5 roka vo väzení. Slušný prvý prípad internetového detektíva, čo myslíte?
Carl Koppelman pracoval v spoločnosti Disney, keď jeho mama ochorela a on sa svoju dobrú pozíciu rozhodol opustiť, aby sa o ňu mohol postarať. V auguste 2009, keď bol práve v dome svojej mamy, zachytil vo večerných správach informáciu, že sa polícii podarilo nájsť obeť dávneho únosu – Jaycee Dugard, ktorá bola nezvestná už od roku 1991.
Prípad ho zaujal natoľko, že si na internete vyhľadal jej fotky a pri tom narazil na známy web websleuths.com. Táto náhoda mu napokon kompletne zmenila život. Ponoril sa hlbšie a prehľadával fóra, pričom ho zaujímali najmä nezvestné osoby. Po čase si Koppelman všimol, že policajné nákresy nezvestných a zavraždených osôb sa len zriedka podobali na skutočnosť. Teda za predpokladu, že tieto obete bolo možné nájsť, respektíve identifikovať. Carl je vyštudovaný ekonóm, čo sa nezdá byť najdôležitejšou schopnosťou nádejného detektíva. Carl však vie aj kresliť, a pracovať s grafickými softvérmi. Začal sa prehrabávať dokumentami na fóre a vyhľadával fotky obetí od súdnych lekárov, ktoré potom pomocou grafického programu „pretváral“ na skutočné a realistické portréty, a to dokonca aj vtedy, keď bola nájdená iba lebka obete. Napríklad ako v prípade lebky a kostí, ktoré traja mladí chlapci našli v roku 1975 ležať v blate. Zo šiestich fotiek zablatených kostí a lebky, ktorej chýbala časť čeľuste, sa Koppelmanovi podarilo vytvoriť tvárovú rekonštrukciu a zverejniť obrázok, ako asi obeť vyzerala. Neskôr ju aj vďaka tomu identifikovali ako tínedžerku Lindu Pagano, ktorá zmizla v roku 1975 a predpokladalo sa, že ušla z domu po hádke s nevlastným otcom. Koppelman už takto zrekonštruoval viac ako 200 tvárí, čo už niekoľko krát pomohlo k identifikácii obetí.
Michelle McNamara patrí medzi najznámejších „domácich detektívov“ a do veľkej miery svojou prácou motivovala ďalších, aby rozbehli svoje vlastné vyšetrovania. Michelle bola jedna z najviac zanietených pátračov, ktorá si postupne dokázala vybudovať veľký rešpekt nie len v komunite ďalších amatérskych vyšetrovateľov a fanúšikov tzv. True Crime, ale aj medzi policajtmi a detektívmi.
Michellina „detektívna“ kariéra, ak ju tak môžeme nazvať, začala v roku 2006 keď založila blog True Crime Diary. Svoje myšlienky, postrehy, nápady a informácie zdieľala so svetom, a nachádzala si čoraz viac fanúšikov, ktorí sa doslova nevedeli dočkať jej ďalšieho príspevku. Michelle si na mušku vzala prípady znásilnení, ktoré začali v roku 1970, a ktoré mal na svedomí neznámy páchateľ označovaný ako East Area Rapist. Jej dlhodobé pozorné a detailné skúmanie pomohlo polícii zistiť kľúčovú vec. East Area Rapist, ktorý mal na svedomí desiatky znásilnení s rovnakým priebehom, The Original Night Stalker, ktorý zase v inej oblasti Spojených Štátov vraždil, a iný neznámy označovaný ako „Visalia Ransacker“, ktorý mal na svedomí niekoľko vlámaní, sú vlastne jeden a ten istý človek. Vzhľadom, že tieto zločiny sa odohrávali v troch rôznych štátoch a teda aj jurizdikciách, si ich polícia dovtedy nikdy nespojila. Michelle však áno. Svojimi zisteniami „prinútila“ políciu, aby spolupracovala a navyše, vďaka svojmu blogu, kde svoje zistenia detailne popisovala dosiahla aj to, že sa prípad znova dostal na verejnosť a do záujmu. Vďaka neúnavnej práci a zisteniam, ku ktorým Michelle prišla, spoločne s pokročilou technológiou analýzy DNA, sa polícii napokon podarilo v roku 2018 identifikovať a zatknúť vraha, ktorým bol bývalý policajt Joseph DeAngelo. Michelle sa svojho veľkého úspechu však bohužiaľ nedožila, pretože dva roky predtým zomrela v spánku na predávkovanie liekmi. Jej fascinujúce naháňanie vraha však približuje kniha I’ll be gone in the dark, a tiež šesťdielny seriál od HBO s rovnakým názvom.
